Posolstvo voľného času

Keď som mala asi dvanásť rokov, učila som sa hrať na gitare. Snažila som sa, ale gitaru som po krátkom čase oprela do kúta a ani som na ňu nepozrela. Pred dvoma rokmi som začala hrať opäť. S menšími či väčšími prestávkami sa tomu venujem doteraz a stále ma to baví a napĺňa.

Keď som mala asi trinásť rokov, písala som básne.  Bolo to zrejme tým pubertálnym obdobím a ja som potrebovala svoje pocity s niekým zdieľať – keď aj len s papierom. Na dlhší čas som s tým prestala napriek tomu, že mi to veľmi pomáhalo. Opäť som sa k tomu vrátila o pár rokov. Aj teraz, keď mávam ťažšie obdobie, napíšem si pre seba zopár veršov.

A do tretice – vždy ma fascinovala kamera. Kedysi som túžila točiť videá a stať sa kameramankou. Dlho som na to nemyslela a tá predstava ma už nenapĺňa, ale vrátila sa v inej podobe – fotenie. Je to pre mňa činnosť, ktorú už tak ľahko nezavesím na klinec a keď sa jej dlhšie nevenujem, začne mi chýbať.

Raz som kdesi čítala, že posolstvom človeka je to, k čomu sa nakoniec vždy vráti. A verím tomu. Skúste aj vy vytiahnuť staré klávesy, farby a štetce alebo napíšte nejaký príbeh. Nejde ani o ten výsledok, ale o moment prítomného okamihu, ktorý vám dokáže dať naozaj veľa. A možno nakoniec zistíte, že ste opäť našli zmysel života :).

IMG_0794a IMG_3033 IMG_0751a IMG_3043 IMG_3021a

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s